2020 Sústredenia

PREMIÉROVÉ SÚSTREDENIE U11

Štúrovo, pohraničné mesto na brehu rieky Dunaj, privítalo v auguste najmenšiu generáciu futbalistov z Jaroviec, kategóriu U11. Musím priznať, že 5-dňové sústredenie bolo výzvou aj pre nás oboch trénerov (Roman Slivka a Michal Czafík), pretože sme išli s našimi zverencami prvýkrát a bez rodičov! Sústredenia sa zúčastnilo 12 detí, ktoré mali dvojfázové tréningy, pričom celý harmonogram vyvr-cholil záverečným zápasom s domácim mužstvom MŠO Štúrovo. Hoci chalani mali v nohách doobedňajší tréning, zápas zvládli! Vyhrali sme 10:9, aj keď sme v úvode prehrávali 0:3. (Góly: Janko Czafík 4, Matúško Kaštíl 2, Filip Erneker 1, Oli Slivka 1, Jakub Ondroš 1, Tomáško Vrabček 1, ďalej hrali: Filipko Ivančík, Deniska Drábeková, Filip Ondroš, Adamko Eliáš, Borisko Tahy, Matúško Tóth).

Podstatou sústredenia však bolo utužiť kolektív, a ukázať chalanom, že futbal je aj zábavou. Musím priznať, že výsledok ich nadšenia a nasadenia v tréningoch (aj s miernou dávkou frflania :)) sa ukazuje s odstupom času ako veľká výhoda v zápasoch so silnými súpermi. Program sústredenia však nebol len o futbale. O nefutbalové aktivity ako hľadanie pokladu, či rôzne spoločenské hry sa postarala naša Barborka Slivková, veľká vďaka. Bolo fantastické vidieť radosť detí, ktoré svojou úprimnosťou, či tisnúcimi sa slzami do očí vo večerných hodinách prejavili emócie, ktoré sa nedajú slovami opísať, a ktoré ešte viac utužili vzájomné vzťahy. V neposlednom rade ďakujeme rodičom, za dlhodobú podporu, na základe ktorej vznikol silný kolektív. Ak spolu vydrží aj naďalej, bude veľkým prínosom aj pre budúcnosť nášho jarovského futbalu.

Držme si palce!

Michal Czafík, Roman Slivka

 

FUTBALOVÉ SÚSTREDENIE MAŤKOVÝMI OČAMI

Futbalové sústredenie pre mňa znamená oveľa viac, ako len veľa tréningov za sebou. Očakávam vždy týždeň plný zábavy. Vedel som, že sme postúpili o ligu vyššie, a tak budeme musieť zapnúť naplno a neflákať sa, no mne to vôbec neprekážalo. Keď sme ráno stáli všetci nastúpení a čakali na autobus, nevedel som sa dočkať. Bol som celý nabitý energiou a veľmi som sa tešil ako tam bude super. Po príchode som však zostal trochu zaskočený, keďže sme boli najstarší, tak sme dostali tie najhoršie izby. Ja som bol na izbe s piatimi ďalšími staršími žiakmi, ktorí nie sú známi práve svojou poriadkumilovnosťou. Takže na moju už takmer tradíciu najupratanejšej izby som mohol zabudnúť . No samozrejme som na upratovanie celkom nezanevrel, ale nesnažil som sa už ani zďaleka tak ako predchádzajúce roky. Naši tréneri boli veľmi predvídateľní a kontrolovali nám izby stále v tom istom čase, takže si všetci upratali iba tesne pred kontrolou a hneď po nej zase všetko rozhádzali. Preto nakoniec nevyhrala tá najporiadnejšia izba, ale tá najprefíkanejšia.Na prvý tréning sme všetci nastúpili v takom tempe, ktoré by nám vyhralo snáď akýkoľvek zápas, možno aj proti Barcelone (však tá je teraz aj tak slabá). Energia nám vydržala asi len tri dni a potom sme už mleli z posledného. Našťastie sme po sústredení mali ešte deň voľna a až potom premiérový zápas vo vyššej lige. Každý deň sme dodržiavali celkom jednoduchý program: tréning, jedlo, pauza, tréning, jedlo, pauza, tréning, jedlo, pauza, spánok, ten ale niektorí nedodržiavali. 

Samozrejme oddychy bývali veľmi divoké , využili sme ich na robenie obrovského hluku a na behanie hore dole po celej chate div nespadla (doplnené trénerom). Tí čo sa nesnažili zbúrať chatu hrali pingpong, ale tiež ich bolo počuť širokoďaleko. Možno aj toto trochu vyhecovalo trénerov aby nám dávali ťažšie tréningy :D. Počas večerného voľna som zistil, že som svoju nezávislosť od elektroniky trochu precenil. Rozhodol som sa totiž, že si na súst-redenie nedonesiem mobil, ale akosi som to nevydržal Mobily sa dostávali každý večer po večeri a vtedy sa zo všetkých futbalistov zrazu stali úplní zombíci. Keďže som nechcel byť sociálny vyvrheľ, poprosil som môjho otca/trénera, aby mi ho doniesol, pretože sa k nám mal pripojiť až po troch osminách sústredenia.

Veľmi sa mi páčilo, že sme po večeroch spolu pozerávali ligu majstrov. V zasadačke sme mali dva notebooky, na ktorých sme pozerali zápasy, každý na jednej strane miestnosti a rozdelili sme sa podľa toho, kto komu fandil. Videli sme legendárny zápas, kde Barcelona prehrala 8:2 a to bola pre nás poriadna ukážka ako nehrať futbal.Keďže sa sústredenie konalo na tom istom mieste, kde aj minulý rok, tak už asi každý vedel, kde je najväčší zdroj zábavy. No samo-zrejme ping-pongový stôl. Mám pocit, že tam nikdy nebolo menej ako desať hráčov, ktorí hrali kolotoč. Od minulého roka sa všetci zlepšili nielen vo futbale, ale aj v ping-pongu, čo sa potvrdilo aj na pingpongovom turnaji. Mne sa ale až tak nedarilo a nezopakoval som výhru z minulého roku. Tento rok vyhral kategóriu starších žiakov Gergi a mladších môj brat Himal.Po tréningoch sme sa chodievali osviežiť do bazéna. Toto nebola práve moja najobľúbenejšia časť dňa. Mám síce vodu rád, ale na mňa bola až priveľmi osviežujúca. Ostatným to vôbec nevadilo a vydržali v nej riadne dlho. Kúpalisko bolo aj zdrojom jedla pre tých, ktorým nestačila strava z jedálne, takže po našom príchode na kúpalisko sa vždy vytvoril veľký rad pred bufetom. Mne sa veľmi páčilo volejbalové ihrisko. Priznám sa, že volejbal moc hrať neviem, ale aj tak som sa pri tom dobre zabavil. V stredu sme mali testovanie zručností a kvalít vo futbale. Bol to asi posledný deň, kedy sme ešte vládali, o deň neskôr by sme už mali asi o dosť horšie výsledky. Dúfam, že keď si ich na konci roka zopakujeme, budeme sa môcť tešiť, ako sme sa zlepšili. Markus vyhral asi 4 disciplíny, mne to tiež nešlo zle, ale asi by som ešte mal popracovať na tom ako silno viem kopnúť do lopty . Polči vyhral všetky bežecké disciplíny, čím si vyslúžil prezývku Usain Bolt.Veľmi dobrá bola aj celodenná hra na upírov, ktorú vymysleli Lenka s Ninou. Mala síce pár múch, ale páčila sa úplne všetkým a dúfam, že si ju zahráme aj o rok. Príjemne ma prekvapila vedomostná hra, kde nás tréneri vlastne skúšali, koľko toho vieme o futbale. Aj keď niektorí trochu frflali, lebo to šlo z drahocenných minút, ktoré mohli stráviť s mobilom, mne sa to veľmi páčilo, pretože som veľký fanúšik futbalu a veľa som toho aj vedel. (Na konci článku nájdete zopár otázok, ktoré sme dostali. Koľko z nich budete vedieť zodpovedať?) Super bola aj nočná hra, ktorá bola podla mňa veľmi prepracovaná a zaskočila nás nepripravených, lebo doteraz sme ju na sústredku nemali. Bola plná logických úloh v okolí chaty a blízkom lese, kde bola samozrejme obrovská tma. Dostali sme iba jednu baterku a museli sme sa všetci držať pokope, ako by sme boli jeden tím. Pravdupovediac sme sa dosť často museli vážne zamýšľať, čo bolo s unavenou hlavou problematické a ani to niekedy nestačilo. Našťastie nám vtedy tréneri poradili, ináč by sme tam blúdili možno až do rána. Na konci bola zaujímavá úloha: mali sme odtrhnúť tú najväčšiu žihľavu, akú sme len dokázali odtrhnúť. Mám pocit, že táto úloha sa nám ako starším žiakom podarila veľmi dobre, zákerným trénerom sa to ale akosi nepozdávalo a tak nám našu žihľavu trochu pristrihli a nechali z nej iba kúsoček. Nás to však neodradilo, našli sme si novú, ešte väčšiu a tú sme si potom už postrážili, aby sa jej už nijaká nehoda nestala. Aj napriek všetkým tréningom, ktoré sme mávali dva krát denne, ma najviac vyčerpala túra na Štefánikovu mohylu. (Asi nie som moc zvyknutý na turistiku ). Ako každá zábava aj toto sústrede-nie ubehlo neskutočne rýchlo, ani som sa nenazdal a opäť som sa ocitol na domácom ihrisku. Už teraz sa teším o rok na ďalšie a pokojne aj znovu v Brezovej pod Bradlom.

 

Martin Vašíček, hráč U15 TJ Jarovce

P.S. Prvý ligový zápas po sústredení sme vyhrali, takže nás určite dobre pripravilo.